8. januára 2026 Najvyšší súd Estónska vo veci č. 3-23-125 vyhlásil za nezákonný plošný príkaz estónskej Finančnej spravodajskej jednotky (FIU alebo Rahapesu Andmebüroo), ktorá koncom roka 2022 požadovala značný objem informácií od všetkých licencovaných poskytovateľov trustových a podnikových služieb (TCSP) poskytujúcich v Estónsku služby registrácie spoločností a virtuálna kancelária.
Toto rozhodnutie sa stalo významným medzníkom pre celý systém AML (Anti-Money Laundering) dohľadu a vymedzilo hranice prípustného zásahu štátu do činnosti legitímnych spoločností. Stanovisko estónskeho Najvyššieho súdu získalo širokú pozornosť aj v estónskych médiách vrátane Postimees a ERR, čo zdôrazňuje jeho význam nielen pre odbornú komunitu, ale aj pre širšiu verejnú právnu diskusiu.
Jedným z iniciátorov súdneho konania, ktoré viedlo k tomuto prelomovému rozhodnutiu estónskeho Najvyššieho súdu v januári 2026, bola Ühinenud Õigusbürood OÜ, materská spoločnosť Eesti Firma OÜ. Cieľom súdneho konania bolo získať právnu istotu o prípustných hraniciach dohľadových právomocí v oblasti AML/KYC (Anti-Money Laundering / Know Your Customer), ako aj presadiť zásadu proporcionality vo vzťahu medzi regulátorom a licencovanými podnikmi.
AML dohľad a hromadná požiadavka na údaje
V decembri 2022 FIU zaslala jediný príkaz 322 licencovaným TCSP, ktorým im uložila odpovedať na dotazník so 44 otázkami. Požiadavka pokrývala široké spektrum tém: od interných postupov AML/KYC cez štruktúru klientov, geografický rozsah činností a finančné ukazovatele až po uplatňovanie sankčných opatrení.
Regulátor svoje kroky odôvodnil potrebou získať komplexné pochopenie rizík v sektore a vytvoriť AML dohľad orientovaný na riziká. Požiadavka zároveň nebola spojená so žiadnym konkrétnym podozrením, porušením ani individuálnou kontrolou. Mala preventívny charakter a rovnako sa vzťahovala na všetkých účastníkov trhu — bez ohľadu na ich veľkosť, obchodný model alebo rizikový profil.
Práve tento prístup sa stal predmetom sporu. Viaceré spoločnosti, ktoré už príkaz splnili, nastolili otázku, kde je hranica medzi zákonným AML dohľadom a nadmernou administratívnou záťažou a či regulátor môže v rámci abstraktného hodnotenia rizík od podnikov požadovať také rozsiahle a analyticky zložité informácie.
Kľúčové právne stanovisko Najvyššieho súdu
Pri preskúmaní veci č. 3-23-125 Najvyšší súd nespochybnil význam opatrení AML/KYC (Anti-Money Laundering / Know Your Customer) ako nástrojov ochrany finančného systému. Namiesto toho sa zameral na procesnú správnosť a právne dôvody konania dohľadového orgánu.
Rozlíšenie funkcií FIU
Súd poukázal na to, že FIU v Estónsku spája dve odlišné úlohy. Na jednej strane je finančnou spravodajskou jednotkou (FIU), ktorá analyzuje podozrivé transakcie. Na druhej strane je dohľadovým orgánom kontrolujúcim súlad povinných osôb s požiadavkami AML/KYC.
Tieto úlohy majú odlišnú právnu povahu a vychádzajú z rôznych ustanovení práva. Právomoci udelené FIU na plnenie úloh finančného spravodajstva nemožno automaticky používať na výkon štátneho dohľadu. Pri výkone dohľadových činností musí regulátor postupovať striktne v rámci nástrojov výslovne určených na tento účel.
Nesprávny právny základ ako kľúčová chyba
Súd dospel k záveru, že FIU sa opierala o právne ustanovenie, ktoré nebolo určené na hromadné požiadavky na informácie od súkromných spoločností v rámci preventívneho dohľadu. Použitie nesprávneho právneho základu bolo považované za závažné porušenie, ktoré spôsobilo nezákonnosť príkazu bez ohľadu na jeho deklarovaný účel.
Dôležité je, že Súd netvrdil, že zhromažďovanie informácií je samo osebe neprípustné. Poukázal na to, že aj v oblasti AML/KYC musia mať dohľadové opatrenia jasné, konkrétne a primerané právne odôvodnenie.
Zásada „najprv registre – potom podniky“
Súd venoval osobitnú pozornosť zdrojom informácií. V kontexte preventívneho AML dohľadu je regulátor povinný najprv využiť údaje, ktoré už má štát k dispozícii alebo ktoré sú dostupné prostredníctvom úradných registrov.
Požadovať od spoločností informácie, ktoré možno získať bez ich zapojenia, nie je prípustné. Takýto prístup nie je v súlade so zásadou proporcionality a neoprávnene prenáša analytickú prácu regulátora na podniky.
Hranica medzi údajmi a „novými správami“
Jedným z najpraktickejších záverov rozhodnutia bolo konštatovanie, že požiadavka na informácie sa nesmie zmeniť na povinnosť spoločností vytvárať nové dokumenty alebo analytické súhrny, ak takáto podrobnosť nebola vopred vyžadovaná zákonom.
Spoločnosti majú, samozrejme, primárne údaje o svojich činnostiach. Existencia údajov však neznamená povinnosť mať pripravené hotové správy v každom členení, ktoré by mohlo zaujímať dohľadový orgán. Súd zdôraznil, že AML dohľad nemôže od podnikov vyžadovať spätné vytváranie komplexných analýz výlučne pre pohodlie regulátora.
Proporcionalita ako povinný prvok AML dohľadu
Aj keď Súd uznal legitímnosť cieľa — posúdenia rizík v sektore — poukázal na neprimeranosť zvoleného nástroja. Rovnaká požiadavka so 44 otázkami pre všetkých účastníkov trhu bez zohľadnenia ich individuálnych charakteristík bola považovaná za nadmernú svojím rozsahom a mierou zásahu. Podľa Súdu by AML dohľad mal byť cielený a minimálne postačujúci, nie univerzálny a nadmerný.
Praktický význam rozhodnutia pre TCSP a FinTech
Pre TCSP, ako aj pre fintech spoločnosti podliehajúce regulácii AML/KYC, má toto rozhodnutie významné praktické dôsledky. **Po prvé**, zvyšuje predvídateľnosť dohľadovej praxe. Spoločnosti majú právo očakávať, že požiadavky na informácie budú odôvodnené, primerané a právne správne.
Po druhé, rozhodnutie podporuje lepšiu internú organizáciu procesov dodržiavania predpisov. Pri styku s regulátormi sa stáva mimoriadne dôležitým porozumieť, ktoré údaje je spoločnosť povinná viesť zo zákona a ktoré údaje sa vytvárajú výlučne na účely interného riadenia.
Po tretie, samotným dohľadovým orgánom rozhodnutie stanovuje rámec, v ktorom AML dohľad zostáva rovnako účinný, no stáva sa právne udržateľnejším. Cielené kontroly, jasné odôvodnenie požiadaviek a využívanie dostupných vládnych zdrojov informácií znižujú riziko následných sporov a zvyšujú celkovú dôveru v systém.
Záver
Rozhodnutie estónskeho Najvyššieho súdu z 8. januára 2026 neoslabuje systém AML/KYC. Naopak, robí ho zrelším. Súd jasne uviedol, že boj proti praniu špinavých peňazí sa musí viesť v rámci zákona, s rešpektovaním zásady proporcionality a procesných záruk pre podniky.
Pre licencované TCSP toto rozhodnutie potvrdilo, že právna istota a účinný dohľad nie sú vo vzájomnom rozpore. Regulátorovi pripomenulo, že aj v citlivých oblastiach verejného záujmu majú regulačné právomoci svoje hranice. Práve táto rovnováha vytvára stabilné, predvídateľné prostredie založené na dôvere pre rozvoj podnikania v Estónsku.