V rozhovore pre estónsky denník Postimees (v estónčine) v novembri 2026 Kuba Fast, riaditeľ európskeho bankového podnikania Revolutu, uviedol, že spoločnosť má v Estónsku viac ako 170 000 klientov. To je viac než štvornásobok 40 000, ktoré uviedla v roku 2021, keď tu jej banka začala pôsobiť. Revolut dosiahol tento výsledok produktom, ktorý ľudia radi používajú. Pre Estónsko je však tento údaj dôvodom na serióznu diskusiu, nielen na gratulácie.
Plne podporujem boj proti praniu špinavých peňazí, a preto ma znepokojuje jedna otázka: čo sa stane, keď tento boj začne odtláčať práve ľudí a spoločnosti, ktoré má chrániť?
Prečo aj klienti dodržiavajúci zákony odchádzajú z estónskych bánk
Pre podnikateľa dodržiavajúceho zákony so zahraničnými partnermi je otvorenie účtu v litovskom alebo britskom fintechu často jednoduchšie než vysvetľovať estónskej banke účel každého prevodu. Potom je tu debanking, známy aj ako de-risking, keď banka zruší účet alebo ho odmietne otvoriť. Podľa Eesti Pank, estónskej centrálnej banky, banky v Estónsku v roku 2024 zrušili platobné účty 64 928 klientom. Z nich bolo 14 884 spoločností a takmer všetky boli registrované v Estónsku, takže zďaleka nejde len o problém zahraničných klientov.
Niektoré zrušenia sú vlastnou voľbou klienta, no banky pravidelne uvádzajú aj svoju ochotu prijímať riziko alebo nedostatočnú väzbu na Estónsko, čo znamená, že vlastníci aj väčšina podnikania sú v zahraničí. Spravodlivo treba povedať, že malý klient so zahraničnými väzbami býva pre banku aj tak nerentabilný, no každé ďalšie kolo AML kontrol robí takého klienta ešte menej atraktívnym.
Neodchádzajú len klienti, ktorých banky považujú za vysokorizikových. Revolut uvádza, že takmer polovica jeho nových klientov sú novozaložené spoločnosti, a ak je situácia v Estónsku podobná, mnohí zakladatelia vôbec nezačínajú s estónskou bankou. Aj bežní ľudia v Estónsku čoraz častejšie držia mzdu a každodenné platby v aplikácii, kde všetko vybavia niekoľkými ťuknutiami, lákaní pohodlím, nižšími poplatkami a menším počtom otázok.
Keď klient raz odíde, prevezme to zvyk. Keď mzda, predplatné a faktúry prechádzajú cez zahraničný účet, je veľmi ťažké získať klienta späť. Hypotéky stále viažu mnohých ľudí na estónske banky, ale ani táto kotva nemusí držať navždy: Revolut už poskytuje hypotéky v Litve a plánuje postupne pridať ďalšie krajiny.
Paradox kontroly
Z pohľadu jednotného trhu EÚ ide o bežnú hospodársku súťaž. Peniaze zostávajú v Európe a Revolut obsluhuje estónskych klientov prostredníctvom svojej banky v Litve, nad ktorou dohliada Európska centrálna banka. ECB rozhodne nie je zhovievavá: podľa tlačových správ v roku 2025 dočasne obmedzila Revolut v uvádzaní nových produktov na trh v Európskom hospodárskom priestore.
Z pohľadu estónskeho štátu vyzerá situácia inak. Paradox kontroly spočíva v tom, že čím dotieravejšia je kontrola doma, tým väčší podiel peňazí sa presúva na miesta, kde ich estónske orgány môžu vidieť len cez inú krajinu a oveľa pomalšie. Daňový a colný úrad, polícia a Finančná spravodajská jednotka nemôžu jednoducho nariadiť litovskej banke, aby odovzdala výpis alebo zmrazila účet; musia postupovať prostredníctvom zahraničných partnerov. Rýchlosť je tu dôležitá: vedúci estónskej Finančnej spravodajskej jednotky opísal odcudzené peniaze, ktoré boli odoslané do zahraničia a do nasledujúceho dňa rozptýlené medzi účty v 14 úverových inštitúciách. Schopnosť takto rýchlo sledovať peniaze je súčasťou bezpečnosti štátu, nie iba daňovou záležitosťou.
Niečo podobné sa deje s prístupom štátu k bankovým účtom. V októbri 2026 estónsky parlament schválil zmeny, ktoré stanovujú, ako môžu Daňový a colný úrad a Finančná spravodajská jednotka žiadať o výpisy z účtov. V zásade nie som proti tomuto prístupu, pretože vyšetrovatelia výpisy potrebujú. Takéto správy však vyvolávajú obavy ľudí o súkromie a niektorí presúvajú svoje každodenné peniaze do zahraničia, aj keď nemajú čo skrývať. Čím viac ľudí to robí, tým menej zostáva na preverovanie.
Túto medzeru vo viditeľnosti neuzavrú ani nástroje platné v celej EÚ. Národné registre bankových účtov majú byť prepojené v celej EÚ do júla 2029, ukazujú však, kde má osoba účet, nie čo sa na ňom deje.
Čo by mohlo zmeniť smer
Regulátori problém vidia tiež. V roku 2023 Európsky orgán pre bankovníctvo vydal usmernenia proti neopodstatnenému de-riskingu. Bližšie k domovu spoločná štúdia finančných spravodajských jednotiek Estónska, Lotyšska a Litvy uvádza medzi faktormi presúvajúcimi riziko do menej regulovaných sektorov hromadné rušenie účtov bankami bez posúdenia každého klienta. Aj keď klienti skončia v dobre dohliadanej zahraničnej banke, výsledok je pre estónsky štát rovnaký: vidí menej.
Podľa môjho názoru odpoveďou nie je kontrolovať menej, ale rozumnejšie. Prístup založený na riziku musí fungovať v praxi, takže malá exportná spoločnosť s transparentnou štruktúrou by nemala prekonávať rovnaké prekážky ako spoločnosť, ktorej peniaze nemožno vysvetliť. Veľkých zahraničných hráčov by bolo možné tiež motivovať, aby obsluhovali miestnych klientov prostredníctvom miestnych pobočiek, ktoré účty podriadia miestnym pravidlám. Revolut to už robí v Írsku, kde jeho zákazníci majú írske IBANy. Štát by tiež mohol merať svoj úspech podielom platobných tokov, ktoré môže reálne vidieť, namiesto počtu vykonaných kontrol.
Ak sa nič nezmení, riziko, že peniaze a klienti odídu do zahraničia, môže do piatich až desiatich rokov prevážiť nad rizikom prania špinavých peňazí, o ktorom sme zvyknutí hovoriť. Veľká časť úsilia by sa potom venovala riešeniu vedľajších účinkov dobre mienených pravidiel. Dobrou správou je, že nič z toho nepotrebuje nové inštitúcie, iba iné meradlo úspechu.